Svätenie oltára patrí k najslávnostnejším sväteniam, aké Cirkev pozná

 Svätenie oltára patrí k najslávnostnejším sväteniam, aké Cirkev pozná

Oltár alebo oltárny kameň svätí biskup. Svätenie oltára patrí k najveľkolepejším a najslávnostnejším sväteniam, ktoré naša svätá Cirkev pozná. Biskup svätí soľ, vodu, popol a víno a to všetko zmieša v jedno. Toto zmiešanie posvätených vecí znamená milosti, ktoré z oltárnej obety pochádzajú. Víno znamená silu a veselosť ducha, voda čistotu, soľ múdrosť a každý dar milosti, popol ľútosť a pokánie. S ohľadom na to, že oltár znamená Krista, vyobrazuje víno a voda jeho Božstvo zjednotené s človečenstvom, popol jeho smrteľnosť a soľ jeho neporušiteľnosť.
P. Heinrich Müller S. V. D

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

MOTLITBA NA PRELOME ROKOV

Obraz
Milosrdný Bože, končí sa starý rok. Premýšľam nad všetkým, čo som v tomto roku prežil. Ďakujem Ti za všetko, čo si mi dal v tomto roku. Získal som skúsenosti, ktoré ma obohatili. Mal som možnosť stretnúť ľudí, ktorí mi dali svoju lásku. Mohol som tvoriť a stvárňovať niečo, čo sa stalo požehnaním pre iných. Ďakujem Ti za to. Spomínam si na to, čo nebolo práve dobré. No upúšťam od toho, aby som všetko bilancoval a účtoval „má dať – dal. “ Odovzdávam Ti uplynulý rok. Prenechávam Ti ho, aby si všetko, čo bolo premenil a aby ma ovocie minulého roka dostatočne nasýtilo aj v novom roku. Pripomínaš mi, že čas plynie a čas môjho života je obmedzený. Daj, aby som si na konci tohto roka uvedomil svoj vlastný koniec a prosil o to, aby sa nielen tento rok, ale aj celý môj život dobre skončil.
Čítať ďalej

OTÁZKA, PRED KTOROU SA NEDÁ UJSŤ

Obraz
V V našom živote sa totiž často stretávame s pokušením hľadať vysvetlenia, prečo sa veci nevyvíjajú tak, ako by sme si priali. Okolnosti, minulosť, druhí ľudia, prostredie, v ktorom sme vyrástli – to všetko na nás vplýva. A predsa v istom bode zaznie otázka, ktorú nemožno obchádzať donekonečna: čo s tým urobím teraz? Práve v tomto kontexte necháva Ježiš v podobenstve zaznieť otázku, ktorú nevysloví slovami, ale vpíše ju do príbehu. Evanjelista Lukáš v pätnástej kapitole svojho evanjelia rozpráva o synovi, ktorý odišiel z domu svojho otca, premárnil všetko, čo dostal, a postupne sa prepadol až na úplné dno (Lk 15,11–32). Tento príbeh nie je len o zlyhaní. Je predovšetkým o okamihu vnútorného obratu – o chvíli, keď sa človek prestane skrývať a začne niesť zodpovednosť za svoj život. Evanjelium používa jednoduchú, no nesmierne silnú vetu: „Vstúpil teda do seba.“ „Vstúpiť do seba“ znamená dovoliť si vidieť vlastný život pravdivo – bez prikrášlenia, ale aj bez sebaodsúdenia. Syn si nehovorí...
Čítať ďalej

Svätá omša(resp. liturgi a) je stredobodom celého náboženstva.

Obraz
  Ako by to aj mohlo byť inak? Veď svätá omša je nekrvavé obnovenie obety Ježiša Krista a on je stredobodom celého náboženstva, je Bohom kresťanov, počiatok i koniec všetkých vecí. Vo svätej omši Ježiš Kristus je prítomný, živý, oslávený vo svojom božstve i človečenstve a znovu koná najväčšie a najdôležitejšie dielo svojho života, svoju obetu. Človek sa od Boha odtrhol skrze svoj hriech. Ježiš Kristus, Syn Boží, zvelebený na veky, sa stal človekom, trpel za nás, zomrel za nás a toto odlúčenie, tento neporiadok zase napravil. On je veľká obeta za spásu celého sveta. On nás vykúpil, on našej duši zase daroval Ducha Svätého, ktorý je večným životom duše. Akonáhle sme s Ježišom Kristom spojení skrze milosť, t. j. akonáhle jeho Duch našu dušu oživuje a posväcuje, vtedy máme zárodok večného života, a ak sa v hodine svojej smrti nachádzame v tomto šťastlivom stave milosti, vojdeme do života večného, blaženého, aby sme tam zostávali bez konca. Teda Ježiš Kristus je náš Vykupiteľ, je obe...
Čítať ďalej