Otec František - Šarišské Michaľany

  Svätenie oltára patrí k najslávnostnejším sväteniam, aké Cirkev pozná Oltár alebo oltárny kameň svätí biskup. Svätenie oltára patrí k najveľkolepejším a najslávnostnejším sväteniam, ktoré naša svätá Cirkev pozná. Biskup svätí soľ, vodu, popol a víno a to všetko zmieša v jedno. Toto zmiešanie posvätených vecí znamená milosti, ktoré z oltárnej obety pochádzajú. Víno znamená silu a veselosť ducha, voda čistotu, soľ múdrosť a každý dar milosti, popol ľútosť a pokánie. S ohľadom na to, že oltár znamená Krista, vyobrazuje víno a voda jeho Božstvo zjednotené s človečenstvom, popol jeho smrteľnosť a soľ jeho neporušiteľnosť. P. Heinrich Müller S. V. D

  Na každom kostole býva veža. Tá nám má byť ukazovateľom cesty do Neba, má nám ako prst ukazovať náš pravý domov, našu pravú vlasť nad hviezdami. Každý úder zvonu, ktorý z tej kostolnej veže zvučí, na nás volá: ,,Hore srdcia, hore k nebu!“ Nikdy nezabudnime, že obetište Nového Zákona je miesto posvätené, že ono je v pravde bránou do Neba a domom Božím, príbytkom večného kráľa. P. Martin z Kochemu právom hovorí: „ Svoje kostoly ani nedokážeme mať v dostatočnej úctivosti, ani dosť nábožne sa v nich modliť! Keby sme mali skutočne živú vieru, do posvätených kostolov by sme vstupovali len s bázňou, s najväčšou úctou sa tam Pánu Ježišovi prítomnému v Najsvätejšej Sviatosti klaňali a zbožne uctievali anjelov, ktorí ho tam obklopujú. Ale kto v kostole bľaboce, smeje sa alebo inak Pána Boha uráža a hnevá, dopúšťa sa veľkého zneuctenia velebnosti Boha a jeho svätého domu. Keď teda vstupuješ do kostola, musíš si opravdivo zaumieniť, že tam ani jedno zbytočné slovo nepreriekneš, ani nev...