Otec František - Šarišské Michaľany

  7.9.2026 – 13.9.2026 UTOROK 8.9.2026 17:30 Sv. liturgia * Gabriela myrovanie Narodenie Presvätej Bohorodičky ŠTVRTOK 10.9.2026 17:00 Sv. spoveď + Olina (40 dňová) Panychída 17:30 Sv. liturgia NEDEĽA 13.9.2026 10:00 Sv. liturgia Za veriacich filiálky myrovanie Odpustová slávnosť Sprievod okolo kríža s čítaním evanjelií Zbierka na kaplnku

  Svätenie oltára patrí k najslávnostnejším sväteniam, aké Cirkev pozná Oltár alebo oltárny kameň svätí biskup. Svätenie oltára patrí k najveľkolepejším a najslávnostnejším sväteniam, ktoré naša svätá Cirkev pozná. Biskup svätí soľ, vodu, popol a víno a to všetko zmieša v jedno. Toto zmiešanie posvätených vecí znamená milosti, ktoré z oltárnej obety pochádzajú. Víno znamená silu a veselosť ducha, voda čistotu, soľ múdrosť a každý dar milosti, popol ľútosť a pokánie. S ohľadom na to, že oltár znamená Krista, vyobrazuje víno a voda jeho Božstvo zjednotené s človečenstvom, popol jeho smrteľnosť a soľ jeho neporušiteľnosť. P. Heinrich Müller S. V. D

  Na každom kostole býva veža. Tá nám má byť ukazovateľom cesty do Neba, má nám ako prst ukazovať náš pravý domov, našu pravú vlasť nad hviezdami. Každý úder zvonu, ktorý z tej kostolnej veže zvučí, na nás volá: ,,Hore srdcia, hore k nebu!“ Nikdy nezabudnime, že obetište Nového Zákona je miesto posvätené, že ono je v pravde bránou do Neba a domom Božím, príbytkom večného kráľa. P. Martin z Kochemu právom hovorí: „ Svoje kostoly ani nedokážeme mať v dostatočnej úctivosti, ani dosť nábožne sa v nich modliť! Keby sme mali skutočne živú vieru, do posvätených kostolov by sme vstupovali len s bázňou, s najväčšou úctou sa tam Pánu Ježišovi prítomnému v Najsvätejšej Sviatosti klaňali a zbožne uctievali anjelov, ktorí ho tam obklopujú. Ale kto v kostole bľaboce, smeje sa alebo inak Pána Boha uráža a hnevá, dopúšťa sa veľkého zneuctenia velebnosti Boha a jeho svätého domu. Keď teda vstupuješ do kostola, musíš si opravdivo zaumieniť, že tam ani jedno zbytočné slovo nepreriekneš, ani nev...

  Obetiskom Nového Zákona je kostol. Nazýva sa „dom Boží“, „príbytok večného kráľa“, lebo v kostole skutočne prebýva Boh, večný kráľ a všemohúci Pán Neba i zeme. Kostoly sú domy Božie v najplnšom zmysle slova. Ony sú rezidenciami a kráľovskými hradmi Najvyššieho, v ktorých Pán Neba i zeme osobne prebýva, a kde ho každý kedykoľvek môže nájsť. Zástupy anjelov mu tu slúžia, klaňajú sa mu, chvália ho, uctievajú ho a prednášajú mu naše prosby. Chrám v Jeruzaleme bol postavený len pre uschovanie archy zmluvy, no v našich kostoloch sa pri každej svätej omši nekrvavým spôsobom obnovuje obeta Ježiša Krista na kríži a uschováva sa to Najsvätejšie v podobe chleba. Preto chrám Starého Zákona v Jeruzaleme sa v celej svojej kráse ani prirovnať nedá k najchudobnejšiemu kostolíku, v ktorom sa uschováva Najsvätejšia Sviatosť. Jeruzalemský chrám bol len predobrazom a tieňom katolíckych kostolov, v ktorých Pán Neba i zeme je opravdivo, skutočne a podstatne prítomný a očakáva naše návštevy. A pre...

  A prečo my nepamätáme na smrť, aby sme sa na ňu dobre pripravili? Prečo sa nám ona zdá taká vzdialená? Je pravda, že zlý duch nemá za cieľ, aby nám, ako prvým rodičom, nahováral: „Nezomriete“ (pozri Gn 3, 4) – to by mu teraz už nikto neveril. Používa však iný, prefíkanejší spôsob, keď nám hovorí: „Nezomriete tak rýchlo“. Týmto spôsobom nás klame a spôsobuje, že odkladáme obrátenie na samý koniec, kedy možno už bude neskoro. Dám vám ešte iný príklad na to, ako účinne pôsobí obraz smrti na dušu – hoci najhriešnejšiu. Dvaja mladí ľudia žili v zakázanom vzťahu. Mládenca zabili potajomky v lese. Pes, ktorý sa počas vraždy nachádzal pri svojom pánovi, vrátil sa do príbytku dievčiny – ťahal ju za sukňu, akoby ju chcel viesť. A skutočne, dievča išlo na miesto, kam ju viedol pes a tu videla v lese konáre a v nich svojho milenca zabitého banditami, ako ležal v kaluži krvi. Vtedy začala plakať a hovorila si: „Kde by som bola teraz, keby ma stretlo to isté? Horela by som v Pekle, ako urči...

  V okamihu premenenia, uprostred svätej omše, prichádza Ježiš Kristus, obeta veľkého vykúpenia, na oltár a predstavuje sa znovu svojmu nebeskému Otcovi, aby sa mu v našom mene klaňal, aby mu v našom mene ďakoval, aby ho v našom mene prosil o odpustenie, ktorého sme my sami pre naše hriechy vlastne nie hodní, aby v našom mene od neho vyprosil všetky cnosti a dary, ktoré sú pre nás potrebné. Skrze tajomné a božské slová premenenia, ktoré kňaz, teda Ježiš Kristus sám skrze svojho služobníka vyslovuje, býva denne na našich oltároch obnovovaný ten zázrak lásky, ktorý Ježiš Kristus pri poslednej večeri na Zelený štvrtok vykonal so svojimi učeníkmi. Chlieb a víno sa premieňajú na Telo i Krv Ježiša Krista, zachovávajúc si len podobu chleba a vína. Po premenení je na oltári len Telo a Krv Ježiša Krista, Ježiš Kristus sám, živý a skutočne prítomný tak, že v Najsvätejšej Sviatosti oltárnej spája všetky tajomstvá svojho smrteľného i osláveného života. P. Heinrich Müller S. V. D. – Obeta...