Otec František - Šarišské Michaľany

  Obetiskom Nového Zákona je kostol. Nazýva sa „dom Boží“, „príbytok večného kráľa“, lebo v kostole skutočne prebýva Boh, večný kráľ a všemohúci Pán Neba i zeme. Kostoly sú domy Božie v najplnšom zmysle slova. Ony sú rezidenciami a kráľovskými hradmi Najvyššieho, v ktorých Pán Neba i zeme osobne prebýva, a kde ho každý kedykoľvek môže nájsť. Zástupy anjelov mu tu slúžia, klaňajú sa mu, chvália ho, uctievajú ho a prednášajú mu naše prosby. Chrám v Jeruzaleme bol postavený len pre uschovanie archy zmluvy, no v našich kostoloch sa pri každej svätej omši nekrvavým spôsobom obnovuje obeta Ježiša Krista na kríži a uschováva sa to Najsvätejšie v podobe chleba. Preto chrám Starého Zákona v Jeruzaleme sa v celej svojej kráse ani prirovnať nedá k najchudobnejšiemu kostolíku, v ktorom sa uschováva Najsvätejšia Sviatosť. Jeruzalemský chrám bol len predobrazom a tieňom katolíckych kostolov, v ktorých Pán Neba i zeme je opravdivo, skutočne a podstatne prítomný a očakáva naše návštevy. A pre...

  A prečo my nepamätáme na smrť, aby sme sa na ňu dobre pripravili? Prečo sa nám ona zdá taká vzdialená? Je pravda, že zlý duch nemá za cieľ, aby nám, ako prvým rodičom, nahováral: „Nezomriete“ (pozri Gn 3, 4) – to by mu teraz už nikto neveril. Používa však iný, prefíkanejší spôsob, keď nám hovorí: „Nezomriete tak rýchlo“. Týmto spôsobom nás klame a spôsobuje, že odkladáme obrátenie na samý koniec, kedy možno už bude neskoro. Dám vám ešte iný príklad na to, ako účinne pôsobí obraz smrti na dušu – hoci najhriešnejšiu. Dvaja mladí ľudia žili v zakázanom vzťahu. Mládenca zabili potajomky v lese. Pes, ktorý sa počas vraždy nachádzal pri svojom pánovi, vrátil sa do príbytku dievčiny – ťahal ju za sukňu, akoby ju chcel viesť. A skutočne, dievča išlo na miesto, kam ju viedol pes a tu videla v lese konáre a v nich svojho milenca zabitého banditami, ako ležal v kaluži krvi. Vtedy začala plakať a hovorila si: „Kde by som bola teraz, keby ma stretlo to isté? Horela by som v Pekle, ako urči...